“Non nobis, Domine, non nobis, sed Nomini Tuo da gloriam” (Ps 115, 1)
“Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv…” (Ž 155, 1)
Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať. Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení Eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti.
Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Preto miništrant má byť oddaný, čistý, zbožný, vzorný, usilovný.
Znakom zrelosti v službe je, že slúžim vždy, kedy je to potrebné a nie len vtedy, keď mi to vyhovuje. Cieľom tejto ministrantskej služby je oslava Božieho mena, nie oslava seba, či prezentovanie seba.
Patrónmi miništrantov sú sv. Dominik Sávio a sv. Tarzícius.